Peňažnú hotovosť ako platidlo používame už viac ako 4000 rokov. Pokrok elektroniky však spôsobuje, že jej budúcnosť je neistá. V dnešnej dobe platobných kariet, či dokonca platieb mobilom sa staromódnym, nemotorným, ťažkým a špinavým minciam či bankovkám nájde v našich peňaženkách miesto len ťažko.
Počas niekoľkých rokov bolo zavedených viacero druhov digitálnych mien, z ktorých najznámejšou je Bitcoin. V budúcnosti sa chystá s vlastnou digitálnou menou vyjsť nielen Ľudová banka Číny, ale zvažujú to aj centrálne banky Ekvádora, Filipín, Veľkej Británie a Kanade. Realizáciu virtuálnej meny zväčša zabezpečujú súkromné firmy a pri jej tvorbe je veľmi dôležité dbať aj na stabilitu vládnej meny.
Systém digitánych mien do veľkej miery zjednodušuje pohyb peňazí a prepája vzájomne nekompatibilné platobné siete. Vo všeobecnosti sa platobné transakcie sa vďaka digitálnej mene stávajú rýchlejšie a lacnejšie. Ďalšou obrovskou výhodou je bezplatnosť. Nie ej potrebné mať založený bankový účet, za ktorý treba platiť mesačné poplatky, prevody sa dajú realizovať online zdarma, rovnako aj prijímať. Používanie digitálnych mien nie je výhodné iba pre jednotlivcov, ale i pre vlády, pretože vydávanie digitálnej meny je tiež lacnejšie a jednoduchšie ako razenie mincí, či tlač bankoviek. Jej pomocou by sa tiež dali zlepšiť ukazovatele, ako sú inflácia a HDP. Transakcie sú prehľadnejšie a lepšie dohľadateľné, čo by do určite miery bránilo financovaniu terorizmu, praniu peňazí, daňovým únikom a korupcii.
Menová politika
Posledných desať rokov centrálne banky korigujú neschopnosť uložiť výrazne negatívne úrokové sadzby, pretože dlhodobý trend nízkeho dopytu a vysokej nezamestnanosti môžu vyžadovať klesanie úrokových sadzieb pod nulu. Prečo by niekto mal použiť peniaze do vkladu, ktorého hodnota neustále klesá, keď môže namiesto toho využiť hotovosť ? Ak sú úrokové sadzby veľmi nízko nuly, treba hľadať stále nové spôsoby, ako stimulovať ekonomiku (napríklad rozsiahle nákupy dlhopisov). Ak by bolo zákonné platidlo digitálne, riešilo by to aj tento problém. Ak by centrálna banka uložila ostatným bankám poplatok za to, že príjmu hotovosť, nastavil by sa kurz medzi papierovou a elektronickou menou. Prakticky; čím vyšší poplatok, tým viac sa znehodnotí hotovosť a rovnako banky, ako aj spotrebitelia by bol motivovaní zbaviť sa hotovosti. Ak by zároveň boli úrokové sadzby zatlačené pod nulu, došlo by k zvýšeniu spotreby a nárastu investícií. Celá táto situácia by mohla byť obrovským krokom k bezhotovostnej spoločnosti.
Riziká, ak sa hotovosť prestane používať
Digitálna mena a bezhotovostná spoločnosť však určite narazí na určitý politický odpor, čo aktuálne zastavuje pokrok v tejto oblasti. Druhou nevýhodou sú pochybnosti o nedostatočnej bezpečnosti a tiež zhoršovanie sklonu k utrácaniu. Odporcovia digitálnych mien uvádzajú aj strach o sledovaní financií jednotlivcov.
Na uplatnenie platieb bez hotovosti a používania digitálnych mien je potrebný ešte veľmi veľký čas, kým bude široká verejnosť pripravená ju prijať a tiež na legislatívne zabezpečenie požívania. V konečnom dôsledku by bol možno život bez peňazí lepší, ale v blízkej budúcnosti nám určite nehrozí.