Podľa svojej definície je ekonomický rast „akákoľvek zmena (vzostup) životnej úrovne štátu (či vymedzeného územia) v čase“. To, čo by sme o ekonomickom raste, alebo lepšie povedané – o produktivite, určite mali vedieť je, že aj zdanlivo malé rozdiely v nej môžu mať veľký vplyv na vývoj nielen makroekonomiky. S rastom životnej úrovne podľa ekonomických ukazovateľov súvisí všetko – vzdelanie, zábava, životný komfort. A práve nedostatočný rast je aktuálne veľmi často skloňovanou témou, nielen bankármi, ale aj politikmi.
Produktivita firiem = rast ekonomiky
Produktivita = efektivita, s akou firma dokáže previesť vstupy, ako je práca, kapitál a materiály do svojich výstupov
Drvivá väčšina ekonómov tvrdí, že produktivita je jediné, na čom naozaj záleží a aj pri posudzovaní stavu hospodárstva sa pozeráme predovšetkým na súhrnné štatistiky produktivity, ale tá v skutočnosti hovorí o funkčnosti na úrovni firiem a podnikateľov. Ak hovoríme, o raste niektorej krajiny, ide o zdravé fungovanie tamojších firiem. Tých produktívnejších je tam viac ako neproduktívnych. Takáto teória má jednoduché vysvetlenie – produktívne expandujú, neproduktívne skončia.
Čo je teda „produktívna firma“, ktorá určuje produktivitu celej spoločnosti?
Samozrejme, ide o také firmy, ktoré odvádzajú kvalitnejšiu prácu, majú kvalitnejší kapitál, či využívajú osvedčené postupy riadenia a tak môžu lepšie fungovať. Na produktivitu firmy môže mať vplyv aj začlenenie informačných technológií do vývoja či výskumu, otvorené konkurenčné prostredie a medzinárodné trhy, čiže aktuálne podmienky sú ako stvorené na rozvíjanie podnikania a tým aj zvyšovanie ekonomického rastu. Následne takéto produktívne firmy zamestnávajú kvalitnejšiu pracovnú silu, používajú kvalitnejšie vybavenie a dokážu sa prispôsobiť rýchlejšie ako konkurencia.
Ak vo všeobecnosti dokážeme pochopiť, čo má vplyv na produktivitu v rámci firiem, automaticky získavame lepšiu predstavu aj o tom, ako prosperujúce a inovatívne firmy vznikajú. A v poslednom čase ich vzniká naozaj mnoho. Poznáme ich ako tzv. „start-upy“. Pod vysoký rast mladej firmy sa jednoznačne podpisuje inovatívnosť a rýchle učenie sa. Hľadajú si svoj obchodný model a celý tím rozvíja svoje schopnosti. Čas však preukázal, že práve podnikateľské start-upy, mladé vysoko rastové firmy nemajú takmer žiadny dopad na trh práce. Napriek tomu, že sú najproduktívnejšou časťou hospodárstva, nevytvárajú nové pracovné miesta, a teda objektívne nemajú taký význam, aký sa im pripisuje.
V priebehu času sa, samozrejme, mení najproduktívnejšie odvetvie podnikania, v deväťdesiatych rokoch sa na raste produktivity podieľalo šesť sektorov, podobne je to teraz a stále platí, že aj v rámci týchto sektorov je rast koncentrovaný len do niekoľkých vysoko produktívnych firiem, ktoré sú nevyhnutným hnacím motorom. Z toho všetkého vyplýva, že rast ekonomiky je rozdelený v čase, odvetviach a aj v rámci spoločnosti veľmi nerovnomerne.
Aby sa zabezpečil vyšší rast na makroúrovni, mali by byť tieto faktory oveľa rovnomernejšie rozdelené. Firmy by mali prijímať postupy, ako je lepšie riadenie, vyššia kvalita ľudského kapitálu, využívanie modernejších technológií. Tým pádom by sa zvyšovala schopnosť konkurovať aj zodpovednosť za celkový ekonomický rast.