Spôsobil vám kamienok spod kolies iného idúceho vozidla pred vami poškodenie čelného skla? Po novom sa už nemusíte sporiť s poisťovňou o tom, či vám takto škodu preplatí alebo nie – Najvyšší súd SR totiž vydal jasné stanovisko, čím sa treba riadiť. A záver znie – takúto poistnú udalosť musí poisťovňa uznať.
Poškodenie čelného skla je jednou z najčastejších škôd vznikajúcich na motorových vozidlách. Tomuto riziku môžete ako vodič len ťažko predísť, nezávisí to totiž od vašich schopností za volantom, ani od toho, že jazdíte bezpečne. Pokiaľ sa vám takáto udalosť prihodí, zákon je na vašej strane.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu platí: ak vodič vozidla, spod ktorého odletel kameň zastaví a uzná si svoju zodpovednosť, poisťovňa vám náhradu škody z povinného zmluvného poistenia vinníka musí preplatiť.
Je rozhodnuté. Čelné sklo musia poisťovne preplatiť
Poisťovne ešte pred pár rokmi zvykli argumentovať, že odskočenie kameňa spod kolies motorového vozidla, nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla vinník. A tak rozhodovali súdy na Slovensku rôzne. Dnes už je všetko inak – vodiči na poškodené čelné sklo už nebudú doplácať z vlastného vrecka.
Najvyšší súd SR nedávno vydal stanovisko, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa paragrafu 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
Situácia pred piatimi rokmi – všetko sa zamietalo
Nezaškodí pozrieť sa ani do minulosti, konkrétne do roku 2011. V praxi to fungovalo tak, že keď poisťovne oslovil klient, ktorý bol účastníkom takejto „dopravnej nehody“ bez zavinenia vodiča, museli škodca aj poškodený podpísať tlačivo k oznámeniu poistnej udalosti o poškodení čelného skla. Vtedy poisťovne pristupovali k likvidácii poistných udalostí štandardným spôsobom, avšak počet týchto škôd začal časom narastať.
Poisťovne škodu na čelnom skle z povinného zmluvného poistenia nepreplácali, pretože podľa ich tvrdení bolo veľmi ťažké preukázať vinníka škody. Ak ste teda nemali uzatvorené vlastné havarijné poistenie, opravu poškodeného čelného skla ste si spravidla financovali sami. Vraj nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť, že kameň, prípadne iný predmet, ktorý poškodil čelné sklo, bol odmrštený práve spod kolies konkrétneho vozidla škodcu, a ak by aj, nemá takto spôsobená škoda svoj pôvod v prevádzke vozidla. Za takto spôsobenú škodu teda nemohol zodpovedať prevádzkovateľ, nakoľko vymrštenie kameňa za týchto podmienok nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla. Preto sa naň nevzťahovala ani objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla.
V priebehu pár mesiacov skoro všetky poisťovne nabehli na tento trend a rad za radom zamietali všetky škodové udalosti tohto typu.
Dosiahnutie mimosúdneho zmieru v tom čase nebolo možné, keďže poisťovne klientov odmietali predtlačenými tlačivami. Poškodenie čelného skla tvorilo každoročne v priemere 10 až 20 percent všetkých poistných udalostí na poistnom trhu. Takáto prax trvala až do júna roku 2013.
Odporúčanie stanovisko NBS už pred tromi rokmi
Stanovisko k riešeniu takýchto škodových udalostí zaujala aj Národná banka Slovenska v roku 2013, v ktorom uviedla: „Aj keď kameň nie je súčasťou auta, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.“
Stanovisko NBS znamenalo v podstate Pyrrhovo víťazstvo, keďže pre poisťovne malo len nezáväzný charakter. Možno to však spätne vnímať ako dobrý krok, ktorý mal napraviť situáciu na trhu. Dnes sa však už vodiči nemusia obávať, že im poisťovne škodu na čelnom skle neuznajú. Ak teda po novom majiteľ vozidla, spod ktorého kolies kameň odletel, svoju vinu uznal a škodu nahlásil, poisťovňa má uhradiť opravu alebo výmenu čelného skla. Dôležité však je, že postoj súdov sa čiastočne zmenil a v približne 70 percentách nahlásených škôd poisťovne začali takéto škody likvidovať.